HUNKOVÁ Elena, DEMJANOVÁ Eva, LÍŠKA Emil Líška
(1Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
)
Vyjadrenie škodlivosti parumančeka nevoňavého (Tripleurospermum perforatum (Mérat) M. Laínz)
a pichliača roľného (Cirsium arvense (L.) Scop.) v porastoch repy cukrovej Expression of Harmfulness of Scentless Mayweed (Tripleurospermum perforatum (Mérat) M. Laínz)
and Creeping Thistle (Cirsium arvense (L.) Scop.) in Sugar Beet Stands
The field trial at experimental station of Slovak Agricultural University in Nitra – Dolná Malanta was founded in 2005–2007
(175 m altitude, Haplic Luvisols (WRB), maize growing region). The plants of sugar beet, creeping thistle and scentless mayweed
were picked from area 4 × 0.25 m2 in three evaluation terms (May, June, July). The plants were dried (80 °C), weighted as dry
mass and analysed for nutrient content (N, P, K, Ca, Mg) to determine harmfulness rate – according to crop (CEn) and nutrient
(NEi) equivalents. CEn = Ww/Wc, where: CEn = crop equivalent for certain weed species „n“, Ww = weed dry mass weight,
Wc = crop dry mass weight. NEi = Qcw/Qcv, where: Qcw = Ccw /Wcw, Qcv = Ccv/Wcv,
NEi = nutrient equivalent for element
intake of certain weed species „i“, Wcw – one weed plant dry mass weight (mg), Wcv – one crop plant dry mass weight (mg),
Ccw – element intake by one weed plant (mg), Ccv – element intake by one crop plant (mg). Creeping thistle and scentless
mayweed showed higher competitive ability compared to sugar beet in May and June (BBCH of sugar beet 16–19, BBCH
of weeds 40–60), based on CEn values. CEn values of scentless mayweed were mostly higher than CEn of creeping thistle.
Yet NEi values generally proved the opposite tendency. Nutrient intake by both the weeds was highest in July 2006
in warm weather with sufficient water content in soil. Creeping thistle was more dominant in nutrient intake, than
scentless mayweed, in a downward order: Ca —› P —› N —› K —› Mg. Scentless mayweed drew nutrients in downward order:
P —› Ca —› N —› K —› Mg. High dry mass weight of weeds as well as of crop does not always mean high element drawing
from soil. Therefore nutrient equivalents as a qualitative expression of weed harmfulness rate in crop stands
are more relevant parameters than crop equivalents as quantitative expression of weed harmfulness rate.
V rokoch 2005–2007 bol založený poľný pokus na experimentálnej stanici Slovenskej poľnohospodárskej univerzity – Dolná Malanta
(nadmorská výška 175 m, hnedozem kultizemná (HMa), kukuričná výrobná oblasť). Rastliny repy cukrovej, pichliača roľného a parumančeka
nevoňavého boli zberané z plochy 4 × 0,25 m2 v troch termínoch hodnotenia (máj, jún, júl). Rastliny boli vysušené pri 80 °C, ich
suchá hmota zvážená a analyzovaná na obsah živín (N, P, K, Ca, Mg) za účelom zistenia škodlivosti burín podľa plodinových (CEn)
a živinových (NEi) ekvivalentov. CEn = Ww/Wc, kde: CEn = plodinový ekvivalent pre určitý burinový druh „n“, Ww hmotnosť suchej
hmoty buriny, Wc = hmotnosť suchej hmoty plodiny. NEi = Qcw/Qcv, kde: Qcw = Ccw /Wcw, Qcv = Ccv/Wcv, NEi = živinový ekvivalent
pre čerpanie prvku určitým burinovým druhom „i“,
Wcw – hmotnosť suchej hmoty jednej rastliny buriny (mg), Wcv – hmotnosť suchej
hmoty jednej rastliny plodiny (mg), Ccw – hmotnosť čerpaného prvku jednou rastlinou buriny (mg), Ccv – hmotnosť čerpaného prvku
jednou rastlinou plodiny (mg). Pichliač roľný a parumanček nevoňavý preukázali vyššiu konkurenčnú schopnosť oproti repe cukrovej
v máji a v júni (BBCH cukrovej repy dosahovala 16–19, BBCH burín 40–60) na základe hodnôt CEn. Hodnoty CEn pre parumanček nevoňavý
boli väčšinou vyššie než pre pichliač roľný. Ale hodnoty NEi vykázali prevažne opačnú tendenciu. Čerpanie živín oboma burinami
bolo najvyššie v júli 2006 pri teplom počasí a dostatočnom obsahu vody v pôde. Pichliač roľný bol dominantnejší v čerpaní živín
než parumanček nevoňavý, v zostupnom poradí: Ca —› P —› N —› K —› Mg.
Parumanček nevoňavý čerpal živiny nasledovne v zostupnom
poradí: P —› Ca —› N —› K —› Mg. Vysoká hmotnosť suchej hmoty ako burín tak aj plodiny nemusí vždy zároveň znamenať aj vysoký odber
prvku z pôdy. Takže živinové ekvivalenty ako kvalitatívne vyjadrenie miery škodlivosti burín v plodinách sú relevantnejšími
parametrami ako plodinové ekvivalenty, ktoré sú kvantitatívnym vyjadrením miery škodlivosti burín.