ČERNÝ Ivan, RAVZA Ivan, ERNST Dávid, VICIAN Tomáš, ZAPLETALOVÁ Alexandra, RAŠOVSKÝ Marek
(Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
)
Vplyv agroklimatických faktorov a genetickej variability na vybrané ukazovatele kvality repy cukrovej
Influence of Agroclimatic Factors and Genetic Variability on Selected Indicators of Sugar Beet Quality
Sugar beet (Beta vulgaris L.) is considered a major agricultural crop of the temperate zone with broad use across various industrial sectors. From the perspective of technological quality,
the final yield is modulated by the interaction between genetic predisposition and agro-ecological environmental factors. A field polyfactorial experiment was conducted in 2023–2024, involving
12 sugar beet genotypes (6 conventional varieties and 6 “Smart” hybrids) cultivated on loamy Haplic Luvisol soils of the DEVIO Nové Sady Agricultural Cooperative, located in a dry and warm
maize–sugar beet production region. The experiment was conducted using a split-block design with three replications. The experimental results indicate that “Smart hybrids” achieved, on average,
a 0.85% (rel. 7.0%) higher yield of polarised sugar and a 0.9% (rel. 6.5%) higher white sugar yield compared with conventional sugar beet varieties. The highest polarised sugar yield was obtained
by the Smart Rossada KWS and Smart Peppeta hybrids, while the highest refined sugar yield was recorded for Hoacin Smart and Kamzik Smart. Within individual years, no statistically significant effect
on the polarised sugar yield was detected (P > 0.05); however, technological quality deteriorated significantly in 2024, particularly due to a higher concentration of molasses-forming substances.
In 2024, a pronounced increase in Na+ content of 17.26 mmol/1000g (rel. 296.14%) was observed, and the average K+ content increased by 5.44 mmol/1000g (rel. 16.40%). The content of alpha-amino
nitrogen increased by 11.11 mmol/1000g in 2024. The correlation matrix demonstrated a negative effect of sodium (r = –0.946) and alpha-amino nitrogen (r = –0.838) on refined sugar yield. “Smart hybrids”
showed, on average, lower Na+ accumulation compared with conventional varieties (–7.3 mmol/1000g), and a decrease in alpha-amino nitrogen content (–1.57 mmol/1000g) was also recorded, which resulted
in higher sugar yield and improved technological quality. The Kamzik Smart, Peppeta Smart, and Hoacin Smart varieties achieved a favourable technological parameter profile. The obtained results
suggest that modern “Smart hybrids” represent a promising option for cultivation areas in Central Europe exposed to increasing climatic variability, due to their ability to maintain higher raw
material quality even in years with unfavourable weather conditions.
Repa cukrová (Beta vulgaris L.) je považovaná za majoritnú poľnohospodársku plodinu mierneho pásma s širokou implementáciou v rôznych odvetviach priemyslu. Z hľadiska technologickej kvality je
finálna produkcia modulovaná interakciou genetickej predispozície a agroekologických faktorov prostredia. Poľný polyfaktorový pokus bol realizovaný v rokoch 2023–2024, pričom bolo implementovaných
12 genotypov repy cukrovej (6 konvenčných odrôd a 6 „Smart“ hybridov) na hlinitých hnedozemných pôdach Poľnohospodárskeho družstva DEVIO Nové Sady v suchej a teplej kukurično-repárskej výrobnej oblasti.
Experiment bol usporiadaný metódou kolmo delených blokov s tromi opakovaniami. Výsledky experimentu deklarujú, že „Smart hybridy“ dosiahli v priemere o 0,85 % (rel. 7,0 %) vyššiu úrodu polarizačného cukru
a o 0,9 % (rel. 6,5 %) vyššiu výťažnosť bieleho cukru v kontraste s „Konvenčnými odrodami repy. Najvyššiu úrodu polarizačného cukru dosiahli hybridy Smart Rossada KWS a Smart Peppeta,
zatiaľ čo najvyššiu
výťažnosť rafinády vykázali Hoacin Smart a Kamzík Smart. V rámci jednotlivých rokov nebol indikovaný štatisticky preukazný vplyv na úrodu polarizačného cukru (P > 0,05), avšak technologická kvalita sa
v roku 2024 výrazne zhoršila, najmä v vyššej koncentrácie melasotvorných látok. Vvroku 2024 bol indikovaný výrazný nárast obsahu Na+ o 17,26 mmol/1000g (rel. 296,14 %) a priemerný obsah K+ vzrástol
o 5,44 mmol/1000g (rel. 16,40 %). Obsah alfa-aminodusíka v roku 2024 vzrástol o 11,11 mmol/1000g. Korelačná matica manifestuje negatívny vplyv sodíka (r = –0,946) a alfa-aminodusík
(r = –0,838)
na výťažnosť rafinády. „Smart hybridy“ vykazovali v priemere nižšiu akumuláciu Na+ vvporovnaní s „Konvenčnými odrodami“ (–7,3 mmol/1000g) a taktiež bol indikovaný pokles obsahu alfa-aminoN
(–1,57 mmol/1000g), čo sa prejavilo vyššou výťažnosťou a technologickou kvalitou cukru. Pozitívny profil technologických parametrov dosiahli odrody Kamzík Smart, Peppeta Smart a Hoacin Smart.
Získané výsledky naznačujú, že moderné „Smart hybridy“ predstavujú perspektívnu voľbu pre pestovateľské oblasti strednej Európy vystavené zvyšujúcej sa klimatickej variabilite, vďaka ich schopnosti
udržať vyššiu kvalitu suroviny aj v rokoch s nepriaznivým priebehom počasia.